Vlastná úprava paznechtov

   Na to aby človek bol schopný dobre ošetrovať paznechty, netreba vysokú školu, ale vrele odporúčam tým, ktorí sa chú venovať tejto problematike, aby obetovali trochu času a povenovali sa štúdiu aspoň základných anatomických a fyziologických pomerov v paznechte.

 Je to veľmi dobrý predpoklad na to, aby paznechtár chápal prečo robí, to čo robí,  alebo  má robiť a vedel, čo sa nachádza pod  masou, ktorú vidí.  
     Ak ovládate mnohokrát popisovaný a uverejňovaný 5 krokový postup funkčnej úpravy paznechtov, nie je Vám veľmi, čo radiť. Tak to naozaj funguje a s menšími vlastnými úpravami ho používa každý paznechtár, ktorý chce pomôcť kravám, nie len svojej peňaženke.
     V prvom rade, je dobré zhodnotiť stav paznechtov už keď Vám, krava prichádza do fixačnej klietky. Krívanie, tvar, výrastky, prerastenie, nerovnakú výšku elebo iné tvarové anomálie. Po zafixovaní a zdvihnutí končatiny je treba urobiť to isté, zhodnotiť tvar, prerastenie, deformácie a defekty na paznechtoch, a na základe toho sa rozhodovať pri dalšej úprave.
     Teraz sa budem venovať postupu pri ošetrovaní zdravej končatiny. Literatúra odporúča začínať úpravu od vnútorného paznechtu, osobne s tým súhlasím aj keď sám to nie vždy dodržiavam.Podľa mňa nie je nevyhnutné začínať úpravu vždy od vnútorného paznechtu, ale je nevyhnutné pred vlastnou úpravou posúdiť ich vzájomné výškové dĺžkové a tvarové pomery, aby po úprave boli  tieto do maximálnej mieri rovnaké. Musíte brať na zreteľ to, že vnútorné paznechty sú na panvových končatinách menšie a na hrudníkových väčšie ako vonkajšie. Je to prirodzené. Vašou snahou je zrovnať ich veľkosť a výšku maximálne ako sa dá, aby sa váha dojnice rovnomerne rozložila na obidva paznechty.
     Je dobre, najmä ak nemáte veľké skúsenosti ak si v prvom rade dĺžku vnútorného paznechtu  upravíte pomocou merítka a paznechtárskych klieští na 7,5 cm. Táto dĺžka síce nefunguje univerzálne, ale naozaj je vhodná pre väčšinu zdravých dojníc. Väčšie paznechty, tak o pol centimetra možete ponechať u veľkých dojníc, nad 800 kg. Následne upravíte chodidlo kravy a to tak, že začnete úpravu od pätky ( jej dĺžka by mala byť 3,5 – 4 cm na panvových a  4 – 4,5 cm na panvových končatinýách) smerom ku špičke, rovnomernými ťahmi, aby nevznikali nijaké zbytočné ryhy a najmä výčnelky na chodidlovej ploche. Vašou snahou je vytvoriť z obidvoch paznechtov rovnomernú rovnú plochu. Úpravu výšky chodidlovej plochy skončíte, keď jej výška dosiahne zastrihnutie na 7,5 cm prednej steny paznechtu , tak aby paznecht mal typický “obličkovitý” tvar a biela čiara bola po celom obvode rovnomerne zreteľná. Následne upravíte výšku vonkajšieho paznechtu, obdobným spôsobom. Paznechty by mali byť po vašej úprave rovnako vysoké a dlhé. Pripúšťam, že tento stav sa nedá vždy ideálne dosiahnuť, ak nechcete sposobiť krvácanie, ale to asi vyžaduje trochu skúseností a zvyčajne táto situácia nastáva u paznechtov postihnutých laminitídou.   

                           Ak sa Vám podarilo urobiť rovnomernú plochu na chodidle ( nevyrábajte žiadne, ani najmenšie kopčeky,  presne tam sa pri dostupe dojnice sústredí váha kravy a vznikajú otlaky a následne vážnejšie komplikácie – priehlbiny zväčša až takéto komplikácie nespôsobujú) a máte zrovnanú aj ich dĺžku, je dobré povenovať sa vytvoreniu odľahčovacích myštičiek. Ich význam spočíva v odľahčení miesta najčastejšieho výskytu Ruszterholtzových vredov a v uľahčení mechanického samočistenia medzipaznechtového priestoru. Ak si paznecht pomyselne rozdelíme na štvrtiny, tak miesto na vytvorenie odľahčovacích myštičiek sa nachádza v “hornej” vnútornej štvrtine paznechtu pri prechode pätky do chodidlovej plochy. Presné mieri na koľko toto vybratie vytvoriť nepoznám, je dobré prispôsobovať ich individuálne, tak aby bolo odľahčené inkriminnované miesto tvorby vredov a mierne zasahovali do medzipaznechtového priestoru, pozor u jalovíc a prvôstok, všetky steny a plochy sú tenké a pravdepodobnosť zasiahnutia krvených tkanív je oveľa vyššia.

     Po zvládnutí v týchto úkonov odporúčam prekontrolovať prasklinky, jamky, nerovnosti, prípadné zmeny zafarbenia rohoviny paznechtu a tieto bezozvyškiu odstrániť, tak aby dotičné miesto ostalo voči ostatnej ploche odľahčené. Takéto drobné záležitosti sa často vyskytujú aj na zdravých paznechtoch, ale ich kontrola a odstánenie je nevyhnutná, aby sa zabránilo dalšiemu prehlbovaniu jamiek a prasklín, tvobre ostrých hrán a sú často príznakom vážnejšieho ochorenia.
Môžete sa stretnúť s tým, že na chodidlovej ploche nájdete len zdanlivo nevýznamnú prasklinku alebo jamku, obvykle v blízkosti bielej čiari a pri jej čistení prídete na to, že je len vyústením veľkej dutiny medzi oddelenými vrstvami rohoviny, alebo oddelenia rohoviny od zápalom postihnutej škáry. Preto nezanedbávajte tento krok a venujte pozornosť každej chybičke krásy paznechtu.
     Nakoniec odporúčam zraziť kotúčom ostrú hranu, ktorá sa vytvorí na prechode rohovej steny a rohového chodidla, aby sa obmedzilo jej štiepenie pri pohybe dojnice, ale opakujem zraziť hranu, nie zbrúsiť nosný okraj. Zachovanie nosného okraja paznechtu je pre pohodlný pohyb a další bezproblémový rast paznechtu veľmi dôležité, je tvorený rohovinou steny a na chodidle ohraničený bielou čiarou. K nosnej ploche patrí aj časť chodidlovej plochy, vnútorne od bielej čiary. Tieto časti nesú celú váhu!
     Ak sa toto všetko podarilo vytvorili ste dva rovnako vysoké, rovnako dlhé paznechty s rovnakým uhlom sklonu, ktorý by mal byť asi 50°(uhol medzi chodidlom a prednou stenou paznechtu), s maximálne zachovaným nosným okrajom a rovnou chodidlovou plochou.
     Pri zachovaní ostatných najmä dietetických podmienok v chove sa dojnica, chovateľovi za Vašu snahu odvďačí bezproblémovým pohybom, príjmom krmiva a následne dúfam vysokou vyrovnanou produkciou.