Myslím si, že doba kedy sa „starí harcovníci“ práce s dobytkom pýtali, „Načo ošetrovať paznechty? Veď to sme nikdy nerobili.“, je už našťastie nenávratne preč a každý chovateľ, ktorý to s chovom kráv a najmä vysokoúžitkových dojníc myslí vážne, chápe potrebu tohto ošetrenia. A porovnávať to čo bolo pred 20 alebo 40 rokmi a čo je dnes, spôsob chovu a očakávanú produkciu, by bolo nezdravé. Skúste si dva mesiace nestrihať nechty. A to po nich nechodíte.

Ako ošetrovať paznechty

( Krátky súhrn vlastných skúseností )

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zhrnúť, vlastné skúsenosti, niečo čo mi povedala literatúra a niečo čo priniesla prax. Možno niekto s niečim nebude súhlasiť a môže mať pravdu, človek je tvor omylný a učí sa, alebo teda mal by sa učiť stále.

Voľba náradia

Táto voľba by mala závisieť od toho koľko kráv, ako často, na akej  úrovni chcete ošetrovať a aké sú Vaše praktické skúsenosti s ošetrovaním paznechtov. Dnes už orezávanie paznechtov nožnicami a struhmi pokiaľ sa nejedná o náhodné akútne ošetrenie, alebo ošetrenie dvoch kravičiek „uja“ z dediny považujem za prežitok a ľudí, ktorých ho stále plošne používajú za neochotných investovať do vlastného zlepšenia, pretože si myslím, že pracovný výsledok pri použití brúsok je za daný čas kvalitatívne ťažko porovnateľný a najmä u patologicky zmenených paznechtov.
Základné vybavenie by mali tvoriť paznechtárske(kopytné) kliešte, kvalitné paznechtárske nože( výber je široký, je treba zvážiť cenu to koľko kráv a ako často s nimi plánujete orezávať – odporúčam kvalitné tvrdé a  tenké nože s pomalým stúpaním od čepele po hranu) zvlášť na každú ruku, keďže paznechty sa opracovávajú sprava aj zľava, alebo obojstranný nôž. Pri skromnosti sa dajú dosiahnuť dobré výsledky aj z jedným jednostranným nožom, ale nie je to ono,  najmä pri väčšom počte zvierat. Ja používam obojstranný kopytný nôž, je širší ako paznechtársky a nie celkom vhodný na ošetrenie malých plôch, ale pekne drží rez a na malé plochy si požičiavam tenší nôž od kolegu. Najdôležitejšou časťou vybavenia, ale je vhodný paznechtársky kotúč, s ktorým budete spokojný Vy aj Vaše kravy. Možnosti sú opäť široké a každému môže sadnúť lepšie niečo iné. Znovu treba brať do úvahy koľko kráv máte v pláne ošetrovať a koľko chcete investovať, pri malom počte kusov, vystačíte aj s jednorázovými kotúčmi, s ktorými sa dá bez problémov ošetriť niekoľko sto kusov a sú výrazne lacnejšie. Nevýhodou je, že po ich zatupení ich môžete zahodiť ak sa nedajú aspoň dočasne brúsiť a u niektorých typov ( kameninové, zrnité kotúče) aj prašnosť pri práci.

Na trhu je široká škála aj profi kotúčov, z ktorých každý má nejaké výhody a možno aj nevýhody oproti ostatným a ak sa chcete ošetrovaniu paznechtov venovať seriózne odporúčam zainvestovať do kvalitného presne opracovaného a dobre vyváženého kotúča s vymeniteľnými nožmi, ktorých výška záberu sa dá v ideálnom prípade meniť. Čím väčší počet nožov v kotúči tým  rýchlejšia a jemnejšia práca. Výborné sú kotúče s odľahčeným telom, s vysúvateľnými nožmi rozostavenými po celom priemere 125mm.

Ja používam sedem nožový 115 mm kotúč firmy Demotec, je vhodný aj na prácu na drobných detailoch, dá sa s ním dostať medzi paznechty, len s ohľadom na to, že reže aj hranou a všetky nože sú upevnené v rovnakej kruhovej línií za sebou, vyžaduje trochu skúseností alebo veľa opatrnosti pri práci s ním, ale za deň dva si naň zvyknete, naozaj vhodný na riešenie problémových kráv. K dobrému kotúču patrí aj dobrá brúska, osobne odporúčam brúsky s výkonom aspoň 1000W s kovovými prevodmi s čím menším počtom elektronických súčastí, ako sú regulátory otáčok a pod.(práca vo vlhkom prostredí maštale im veľmi nevyhovuje) a hlavne pohodlnú na držanie.
K ďalším súčastiam paznechtára by mali automaticky patriť aj rôzne potreby na ošetrenie a dezinfekciu prípadných rán, alebo narušení paznechtu, ako sú obväzy, dezinfekčný spray, decht alebo spray s obsahom dechtu, hojivý roztok alebo gel, potreby na chemické podkovanie, paznechtárska alebo univerzálna páska, poprípade iné liečivá, ochranné pracovné pomôcky (rukavice, okuliare – pri týchto odporúčam radšej zainvestovať a kúpiť kvalitné okuliare s protizahmlievacou úpravou – ale pomáha aj potretie skiel roztokom saponátu), pomôcky na poháňanie zvierat a možno svetelný zdroj – svetlo je veľmi podstatné pri tejto práci a samozrejme fixačná klietka ak nepatríte k odvážlivcom, čo si nevážia vlastné zdravie a fixujú nohy vlastnou silou a často aj silou myšlienok.
To by mohlo byť asi tak zhruba všetko, už Vám treba iba veľa chuti do práce a občas trochu odvahy a trpezlivosti. Odporúčam pracovať so zavretými ústami, časom sami zistíte prečo.

Výber pracovného miesta

Výber optimálneho pracovného miesta je veľmi dôležitá vec, ktorá Vám môže výrazne uľahčiť, alebo sťažiť prácu, pretože tak asi polovica práce paznechtára je snaha dostať dobytok z jedného miesta na iné, najčastejšie do paznechtárskej klietky a obľúbenou zábavou dojníc je všemožne sa snažiť túto ľudskú snahu prekaziť, teda poväčšine.
Na výber je viacero možností a ich množstvo zvyčajne závisí od typu ( veku ) maštale, preháňacích chodieb a čakacích priestorov. V starších typoch projektanti veľmi nemysleli na to, že by sa dobytku mohli robiť nejaké vyšetrenia a ošetrenia a  možnosti nájdenia vhodného miesta sú limitované pozdejšími úpravami, ktoré sú bohužiaľ často nie veľmi vhodné. No v zásade sú dva základné druhy vhodného miesta a to zvyčajne pri dojárňach v preháňacích chodbách spojených s nejakým čakacím priestorom, alebo priamo v ustajňovacích priestoroch alebo kŕmnych chodbách. Jedna aj druhá možnosť majú svoje výhody aj nevýhody. V preháňacích chodbách alebo čakárňach sú obyčajne vhodné miesta na bezproblémovú prácu so zvieratami, cez ktoré sú navyknuté  pohybovať sa a nevyrušujete ostatné zvieratá, ktoré môžu pokojne ležať prežúvať alebo robiť čokoľvek čo ich podporuje v produkcii. No ste výrazne časovo obmedzený( teda ak máte v úmysle ošetriť celý chov a ísť ošetrovať ďalší) koncom ranného a začiatkom poobedného dojenia, kedy by ste asi v týchto priestoroch prekážali a málokedy majú zvieratá čakajúce na ošetrenie možnosť prijímať krmivo a vodu. Toto sa zvyčajne dá ľahko zabezpečiť pri práci v ustajňovacích priestoroch, kedy čakajúce aj ošetrené zvieratá majú možnosť splniť svoje telesné potreby a neprekážate pri dojení iných produkčných skupín, ale vyrušujete zvieratá aj v iných sekciách ako v tej, v ktorej pracujete, no podľa mojich skúseností si tieto na nejaký ruch veľmi rýchlo zvyknú a po dvoch troch hodinách Vás budú až do ukončenia prác spokojne ignorovať ak Vaše hlasové prejavy neprekročia výrazne hranicu hluku. Ale miesta v ustajňovacích priestoroch sú často širšie ako preháňacie chodby, čo Vám síce dáva voľnosť v pohybe okolo klietky, ale aj krave v možnostiach ako Vám ujsť.
Ak chovateľ nemá špeciálne miesto určené na takéto ošetrenia, voľte užšie miesto, kde je ale dostatok miesta na pohyb okolo klietky(aspoň pol metra z každej strany),  blízko nejakých zábran alebo prehradení, ktorými sa dá vytvoriť lievikovité zúženie , ktoré kravu vovedie rovno do fixačnej klietky a dáva jej čím menej možností skúšať Vašu trpezlivosť pri jej nadháňaní a zároveň je možnosť zabrániť čakajúcim alebo ošetreným kravám vchádzať do Vášho pracovného priestoru. Voľte miesto dostatočne osvetlené (svetlo je nevyhnutné najmä pri patologických stavoch a kontrole medzipaznechtových priestorov) a podľa možnosti vetrateľné (celý deň v amoniakovom opare dosť dráždi oči aj dýchanie), nie s prievanom (aj bez prievanu odporúčam chrániť sluch ušnými štupľami),myslite na zdroj elektrického prúdu (odporúčam, pokiaľ nie je v bezprostrednej blízkosti, urobiť si prívod vzduchom, po stĺpoch a výstupkoch, tak aby ho prípadne nezachytili prechádzajúci ľudia dobytok alebo mechanizmy), koncovku prívodu si umiestnite tak aby Vám neprekážala v pohybe, nezakopávali ste o ňu a už vôbec nie, aby sa k nej dostali dojnice, tak aby sa k nej nedostávali exkrementy alebo iné tekutiny, mnoho klietok má na tento účel držiak vo vzduchu, ten by mal zabrániť tomu aby sa kábel stal Vašim nepriateľom, ja ale využívam klasický prívod zospodu zavesený na blízkej zábrane a jeho nepristupovanie je otázkou cviku a rutiny.
Pracovným pomôckam a liečivám sa snažte nájsť vhodné miesto v blízkosti, tak aby ste z polohy spoza zdvihnutej panvovej končatiny k nim v prípade potreby nemali viac ako dva kroky, výborne to šetrí čas, Vaše nervy aj nohy.
No a veľmi dôležitý je vlastný systém Vašej práce, teda či pracujete na ošetrovaní sám a pomocník  Vám priháňa kravy a prípadne dvíha končatiny, alebo pracujete spoločne na jednom zvierati dvaja s rozdelenými úlohami. Osobne používam druhý variant, ale každý by si mal skúsiť viacero možností a nájsť tú , čo mu vyhovuje najviac. Dôležité je aby ste si okolo klietky neprekážali. My sa s mojim spolupracovníkom pri klietke pri práci nestretneme a pracujeme pol metra od seba, ale to je otázka nácviku rutiny a zlepšovania spolupráce.

ČOSKORO POKRAČOVANIE.